Je to už pekných pár rokov, čo sa na Orave začalo otužovať. Je veľmi ťažké zohnať akúkoľvek zmienku o začiatkoch otužovania. Vďaka dobrým ľuďom sa nám to však podarilo a zverejňujeme opis listu jedného z prvých otužilcov v Námestove.
Veľmi pekne ďakujeme pán Gombár za list, aj za fotografie.
Veľmi si to ceníme
oddiel Orava otužilci
Moje spomienky na začiatky otužileckého plávania na hornej Orave.
Začiatkom roka 1977 som sa prišiel do Námestova, kde som dostal robotu v novo vzniknutej fabrike Tesla Orava a postupne aj podnikový byt na sídlisku na kostolom ( vtedy Fučíkova ulica). Venoval som sa už vtedy rôznym športom ako vytrvalostný beh, beh na lyžiach a turistike. Pri svojich potulkách okolo Oravskej priehrady som sa stretol s Jurajom Klamom, ktorý pracoval na TV veži Magurka ako prevádzkový technik. Ten bol široko ďaleko známy ako zakladateľ vodných športov.
Okrem plávania v studenej vode Oravskej vodnej nádrže po celý rok – až do zamrznutia vody v decembri, staval katamarany, organizoval krúžok mládeže vodnej turistiky na kanoe a kajakoch a lietal na vlastnoručne postavenom Rogalovom krídle. Pri vode postavil hneď pri príjazde od Námestova dve plechové búdy v ktorých bol uskladnený materiál na vodné športy a tam sa dalo aj prezliekať pred a po plávaní.
Zapojil som sa aj ja s temer celou rodinou do otužileckého plávania a do práce v krúžku vodnej turistiky. Bolo nás so začiatku dosť málo Juraj Klam starší, Juraj Klam mladší, Ľudmila Klamová (dcéra), ja ,moja dcéra Ivana a syn Jozef Gombár. Plávali sme 2-3 krát týždenne tam pri našich garážach a podľa počasia aj inde – pri Studničke, pri hoteli Šport etc. Po plávaní tak ako sa patrí sme sa zahrievali behom. Ja som pri tom zahrievaní vybehol aj k TV veži na Magurke (1118 m n.m.). Na nový rok sme organizovali Novoročné plávanie otužilcov. Vtedy bola vodná nádrž zamrznutá a tak sme boli nútení vysekať si malý bazénik o rozmeroch približne 10 x 2 m. Zle sa to vysekávalo a zle sa tam aj vchádzalo- pomohli sme si však rebríkom.
Postupne sa k nám pridávali ďalší záujemci najmä pri tom novoročnom plávaní i keď s predbežným trénigom to nepreháňali. Mená som už zabudol okrem Juraja Laťáka a Dušana Jendrašáka z Trstenej. Získali sme aj dve dievčatá. Mali sme aj hromadu divákov, ktorí najmä po skončení veľkej omše na Nový rok nás prišli k vode povzbudzovať.
V roku 1990 po sametovej revolúcii naša fabrika (vtedy sa volala ZVT Námestovo) krachla. Ja som pracoval ešte asi pol roka na TV veži ako technik a neskôr som odišiel z Námestova celkom. Slúžil som na pristávacom radare na vojenskej časti letiska Sliač. Bývam vo Zvolene. Okrem otužileckého plávania sa venujem behaniu maratónov (odbehol som ich celkom 172). Na MMM Košice som bol 20 krát. Chodím na turistiku po okolitých horách a tiež sa venujem rádioamatérskemu vysielaniu.
Vo Zvolene chodím plávať na vodnú nádrž Sekier a po zamrznutí na Hron povyše hate. Máme tu aj klub otužilcov pod názvom Zvolenské tulene.
V Námestove som aj viedol klubovú rádioamatérsku stanicu pre mládež OM3KYH . Bolo to v dome pionierov a mládeže na Fučíkovej ulici povyše drogérie. Vedenie rádioklubu som prenechal Braňovi Nikodemovi.
Dovŕšil som 70- tku a už aj tie moje športové výkonu tomu zodpovedajú.
Z našej činnosti v Námestove mám aj dajaké fotky len ich musím pohľadať a oskenovať. Potom Vám ich pošlem.
Tono Gombár
